Rozbor jednej štúdie
V novembri 2025 obletela svet správa, že vitamín D znížil riziko opakovaného infarktu na polovicu. Písali o nej odborné aj populárne médiá vrátane National Geographic.[1] Tento september vyšla štúdia v plnom znení v European Heart Journal a jej záverečná veta znie inak: cielené dopĺňanie vitamínu D neznížilo významne výskyt závažných srdcovo-cievnych príhod.[2]
Obe vety sú pravdivé. Pozrime sa, ako je to možné, čo sa z tej štúdie dá vyčítať a čo nie. Nie preto, aby sme ju zhodili. Je to totiž jedna z najzaujímavejších štúdií o vitamíne D za posledné roky, len z iného dôvodu, než aký sa dostal do titulkov.
Tento článok je súčasťou sprievodcu Vitamín D: čo o ňom naozaj vieme.
Prečo vôbec vznikla
Na vitamíne D a srdci je jeden starý rozpor. Pozorovacie štúdie opakovane ukazujú, že ľudia s nízkou hladinou vitamínu D majú viac srdcových problémov. Keď však vedci ľuďom vitamín D reálne dali a porovnali ich s placebom, rozdiel zmizol.
Najväčšie takéto štúdie boli dve. Americká VITAL dávala takmer 26 000 ľuďom 2 000 IU denne a na infarktoch, mozgových príhodách ani úmrtiach zo srdcových príčin nezmenila nič.[3] Austrálska D-Health dávala viac ako 21 000 ľuďom vo veku 60 až 84 rokov 60 000 IU raz mesačne. Celkový výsledok vyšiel tesne na hrane štatistickej významnosti, pri samotných infarktoch bol rozdiel o niečo zreteľnejší.[4]
Časť vedcov z toho vyvodila, že nízka hladina vitamínu D je skôr príznakom než príčinou. Človek, ktorý je veľa vonku a hýbe sa, má viac vitamínu D aj zdravšie srdce, a vitamín D je v tom len ako náhodný svedok. Iní namietali, že tie štúdie položili zlú otázku: všetkým dali rovnakú dávku bez ohľadu na to, koľko vitamínu D mali na začiatku, a do štúdií sa dostali prevažne ľudia, ktorým ho výrazne nechýbalo.
TARGET-D bola postavená na tej druhej námietke. Neskúmala dávku, ale hladinu.
Ako prebiehala
Výskumníci z Intermountain Health v americkom Utahu zaradili v rokoch 2017 až 2023 do štúdie 630 ľudí, ktorí mali najviac mesiac pred tým infarkt. Ide o skupinu s vysokým rizikom ďalšej príhody, takže sa na nej dá niečo zmerať aj pri menšom počte ľudí.[2][5]
Polovica dostala bežnú starostlivosť, teda o vitamín D sa v rámci štúdie nikto nestaral. Druhej polovici hladinu vitamínu D zmerali a dávkovali ho podľa výsledku:
- Kto mal hladinu nad 40 ng/ml, nedostal nič a prišiel na kontrolu o rok.
- Kto mal 40 ng/ml a menej, dostal vitamín D3 a každé tri mesiace ho znova zmerali a dávku upravili, až kým sa nedostal nad 40.
- Potom sa hladina kontrolovala raz ročne. Ak vystúpila nad 80 ng/ml, dávku znížili alebo vysadili. Sledovali aj vápnik v krvi.[5][6]
Pacientov potom sledovali v priemere 4,2 roka a počítali štyri druhy udalostí: úmrtie, infarkt, mozgovú príhodu a hospitalizáciu pre zlyhávanie srdca.[2]
Malá poznámka k tomu, čo sa v niektorých článkoch objavilo: kontrolná skupina nedostávala placebo. Dostávala bežnú starostlivosť. Pacienti teda vedeli, v ktorej skupine sú, a to je pri hodnotení výsledkov dôležité.
Prvé prekvapenie: koľko vitamínu D ľuďom chýbalo
Ešte pred akýmkoľvek výsledkom priniesla štúdia údaj, ktorý stojí za zapamätanie. Stredná hladina vitamínu D pri vstupe bola 25 ng/ml a 87 % ľudí bolo pod hranicou 40.[2]
A čo je ešte zaujímavejšie, koľko vitamínu D bolo treba, aby sa na cieľ dostali:
V skoršej analýze tej istej skupiny potrebovalo takmer 15 % pacientov viac ako 10 000 IU denne.[7] Stredný čas do dosiahnutia cieľa bol viac ako päť mesiacov a každý piaty pacient sa na 40 ng/ml nedostal za celý čas štúdie vôbec.[6]
Pre porovnanie: VITAL dávala všetkým 2 000 IU. Ak TARGET-D niečo ukázala naisto, tak to, že rovnaká dávka pre všetkých dostane rôznych ľudí na veľmi rôzne hladiny. Dávka na obale a hladina v krvi nie sú to isté číslo.
Hlavný výsledok: rozdiel, ktorý nestačil
Každá poriadna štúdia si ešte pred začatím určí jednu hlavnú otázku. Tu znela: znížia sa tie štyri druhy udalostí dokopy? Na túto otázku bola štúdia navrhnutá a podľa nej sa určilo, koľko pacientov a udalostí treba.
| Udalosť | Vitamín D | Bežná starostlivosť | Štatisticky významné? |
|---|---|---|---|
| Všetky štyri dokopy (hlavný cieľ) | 15,7 % | 18,4 % | nie |
| Úmrtie | 8,9 % | 9,2 % | nie |
| Infarkt | 3,8 % | 7,9 % | áno |
| Zlyhávanie srdca | 4,2 % | 3,5 % | nie |
| Mozgová príhoda | 1,6 % | 0,9 % | nie |
Zdroj: May a kol., European Heart Journal 2026.[2]
Hlavný výsledok vyšiel v prospech vitamínu D, ale rozdiel bol príliš malý na to, aby sa dal odlíšiť od náhody. Vedci to vyjadrujú pomerom rizík 0,85 s rozpätím od 0,58 do 1,24. Keď rozpätie zahŕňa číslo 1, znamená to, že skutočný účinok môže byť aj nulový.[2]
Odkiaľ sa teda vzala „polovica infarktov“
Z jedného riadku tabuľky. Infarkt sa v skupine s vitamínom D objavil u 3,8 % pacientov, v kontrolnej u 7,9 %. To je naozaj zhruba polovica a tento rozdiel štatisticky významný bol.[2]
V ľuďoch to znamená približne 12 infarktov oproti 25. Pri takto malých číslach stačí pár udalostí na jednej či druhej strane a percentá sa výrazne pohnú. Zvyšné tri zložky sa pritom nepohli, dve z nich dokonca mierne opačným smerom, hoci ani to nie je štatisticky významné.
„Hoci hlavný výsledok nebol významný, výsledky pre opakovaný infarkt generujú hypotézy a dávajú dôvod na ďalšie štúdie.“
Heidi T. May, hlavná autorka štúdie, pri prezentácii na kongrese AHA (voľný preklad)[6]„Generujú hypotézy“ je vedecký jazyk pre „vyzerá to zaujímavo, ale nedokázali sme to“. Autori to vedia a hovoria to otvorene. V titulkoch sa to stratilo.
Tri dôvody na opatrnosť
1. Vedľajší výsledok po neúspešnom hlavnom
Keď štúdia sleduje päť výsledkov naraz, je dosť pravdepodobné, že jeden z nich vyjde významne čisto náhodou. Preto sa pri hodnotení drží hierarchia. Ak hlavný výsledok nevyjde, vedľajšie sa berú ako tip, kam sa pozrieť nabudúce, nie ako dôkaz.
2. Paradox pacientov, ktorí cieľ dosiahli
Toto je podľa nás najzaujímavejší detail celej štúdie a v populárnych článkoch ho takmer nenájdete. Výskumníci urobili aj druhú analýzu, v ktorej zo skupiny s vitamínom D započítali iba tých, ktorí sa naozaj dostali nad 40 ng/ml.
Keby bola celá myšlienka správna, teda že rozhoduje dosiahnutá hladina, práve u týchto ľudí by mal byť účinok najsilnejší. Nebol. Infarkt mali v 4,0 % prípadov oproti 7,9 % a rozdiel už štatisticky významný nebol. Odhad účinku bol dokonca slabší než v celej skupine.[6] Čiastočne za to môže menší počet ľudí v tejto analýze, no smer výsledku hypotéze o hladine práve nenahráva.
3. Bez placeba, jedno centrum, jedna skupina ľudí
Štúdia prebehla v jednom zdravotníckom systéme v Utahu, takmer 80 % účastníkov boli muži a približne 90 % sa hlásilo k bielej populácii.[2][5] Všetci už mali za sebou infarkt. Kontrolná skupina nedostávala placebo, takže pacienti aj lekári vedeli, kto vitamín D berie. Ako hovoria aj samotní autori, výsledky sa nedajú preniesť na ľudí bez srdcového ochorenia.[5]
Sprievodný komentár v European Heart Journal napísali John W. Davis a JoAnn E. Manson, ktorá viedla spomínanú štúdiu VITAL. Nazvali ho výstižne: More is not always better, teda viac nie je vždy lepšie.[8]
Čo je na štúdii naozaj cenné
- Ukázala, aké veľké sú rozdiely medzi ľuďmi. Niekomu stačí 1 000 IU, iný sa nedostane na rovnakú hladinu ani s 10 000 IU. To je argument pre meranie, nie pre hádanie.
- Pod lekárskym dohľadom boli vysoké dávky bezpečné. Obličkové kamene, ktoré výskumníci sledovali ako hlavné bezpečnostné riziko, sa objavili v oboch skupinách rovnako často, 6,8 % oproti 6,6 %.[6] Dôraz je na slove dohľad: hladiny sa merali a vápnik sa kontroloval.
- Signál pri infarktoch sa opakuje. Náznak menšieho počtu infarktov videla aj D-Health.[4] Dve štúdie s náznakom ešte nie sú dôkaz, ale sú dôvodom na väčšiu štúdiu, ktorú autori TARGET-D plánujú.[5]
Čo si z toho vziať
Neprekladajte titulok do vlastnej dávky
Viac ako polovica pacientov v štúdii brala 5 000 IU denne a viac. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil pre dospelých horný bezpečný limit pri 4 000 IU denne zo všetkých zdrojov dokopy.[9] Dávky nad touto hranicou majú miesto tam, kde ich predpíše lekár a kde sa hladina a vápnik pravidelne kontrolujú, presne ako v tejto štúdii.
Ak vás to zaujíma, dajte si zmerať hladinu
Test sa volá 25(OH)D. Pozor na jednotky: americké štúdie uvádzajú ng/ml, slovenské laboratóriá väčšinou nmol/l. Prepočet je jednoduchý, hodnotu v ng/ml vynásobte 2,5.
| ng/ml (štúdie) | nmol/l (slovenský výsledok) | Čo to znamenalo v TARGET-D |
|---|---|---|
| 25 | približne 62 | stredná hladina pacientov pri vstupe |
| 40 | 100 | spodná hranica cieľa |
| 80 | 200 | horná hranica, nad ňou sa dávka znižovala |
Čo s výsledkom robiť, je otázka pre lekára. Hranica 40 ng/ml je cieľ tejto jednej štúdie, nie všeobecne prijatá norma.
Ak ste po infarkte
Porozprávajte sa o vitamíne D so svojím kardiológom. Nič z tejto štúdie nenahrádza lieky, ktoré po infarkte užívate, a vysoké dávky na vlastnú päsť nie sú to, čo štúdia testovala. Testovala dávkovanie s pravidelným meraním.
A čo zvyšok z nás
Pre ľudí bez srdcového ochorenia TARGET-D nepriniesla nič nové. To, čo o vitamíne D platí naisto, platí ďalej: prispieva k udržaniu normálneho stavu kostí a normálnej funkcie svalov, k normálnej funkcii imunitného systému a k normálnemu vstrebávaniu a využívaniu vápnika a fosforu.[10] A na Slovensku si ho telo zo slnka od jesene do jari prakticky nevyrobí.
Náš vitamín D: na čo je a na čo nie
Vivelum
Vitamín D3 + K2 + K1
Jedna kapsula denne, 60 kapsúl na dva mesiace. Postavený na obdobie, keď si ho telo zo slnka nevyrobí, teda od jesene do jari.
Prečo D3. Je to tá istá forma vitamínu D, akú si na slnku vyrobí vaša vlastná koža, a telo si ju udrží dlhšie než rastlinnú formu D2.[11]
Prečo spolu s vitamínom K. Vitamín D prispieva k normálnemu vstrebávaniu a využívaniu vápnika a vitamín K prispieva k udržaniu normálneho stavu kostí.[10] V kapsule sú obe bežné formy vitamínu K: K1 zo zelených listov a K2, ktorá vzniká pri fermentácii.
Ako ho užívať. Jednu kapsulu denne k jedlu, v ktorom je aspoň trochu tuku. Vitamíny D aj K sa rozpúšťajú v tuku a bez neho sa vstrebávajú horšie.[11][12]
Prečo to píšeme, hoci vitamín D predávame
Tvrdenie „chráni srdce“ na našom webe nenájdete
Bolo by jednoduché zobrať titulok o polovici infarktov a dať ho k produktu. Neurobíme to z dvoch dôvodov. Nie je to schválené zdravotné tvrdenie. A hlavne, štúdia to pre bežného človeka nedokazuje.
Naša kapsula obsahuje 4 000 IU, teda presne horný limit EFSA.[9] Nekombinujte ju preto s ďalším zdrojom vitamínu D a už vôbec nie s dávkami, aké v tejto štúdii užívali pacienti pod dohľadom lekárov. Ak užívate lieky na riedenie krvi, napríklad warfarín, poraďte sa pred užívaním s lekárom, vitamín K zasahuje do zrážania krvi.[12] Produkt nie je určený pre deti, tehotné ani dojčiace ženy.
Tento článok slúži na vzdelávanie a nenahrádza odbornú lekársku radu. Doplnky stravy nie sú určené na prevenciu ani liečbu chorôb.
Zdroje
- Fairbank, R. (17. 12. 2025): Can vitamin D lower risk of heart attack? Here’s what the science shows. National Geographic.
- May, H. T. a kol. (2026): Targeted vitamin D supplementation and major adverse cardiovascular events after myocardial infarction: the TARGET-D trial. European Heart Journal, ehag611. doi:10.1093/eurheartj/ehag611
- Manson, J. E. a kol. (2019): Vitamin D supplements and prevention of cancer and cardiovascular disease. New England Journal of Medicine 380:33 až 44.
- Thompson, B. a kol. (2023): Vitamin D supplementation and major cardiovascular events: D-Health randomised controlled trial. BMJ 381:e075230.
- American Heart Association (9. 11. 2025): Heart attack risk halved in adults with heart disease taking tailored vitamin D doses. Tlačová správa k prezentácii na AHA Scientific Sessions 2025.
- Swain, E. (11. 11. 2025): Targeted vitamin D supplementation may reduce recurrent heart attack risk. Healio Cardiology, záznam z prezentácie H. T. May na AHA Scientific Sessions 2025.
- Le, V. T. a kol. (2023): Higher than daily RDA recommended vitamin D3 dosing and multiple titrations are required to achieve >40 ng/mL 25-hydroxy vitamin D levels in ACS participants: the Target-D trial. Circulation 148(Suppl 1):14841.
- Davis, J. W., Manson, J. E. (2026): More is not always better: vitamin D supplementation post-myocardial infarction in the Target-D trial. European Heart Journal, ehag672. doi:10.1093/eurheartj/ehag672
- EFSA NDA Panel (2023): Scientific opinion on the tolerable upper intake level for vitamin D. EFSA Journal 21(8):8145.
- Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012, zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách (vitamín D, vitamín K).
- NIH Office of Dietary Supplements: Vitamin D, Fact Sheet for Health Professionals.
- NIH Office of Dietary Supplements: Vitamin K, Fact Sheet for Health Professionals.
