Každú jeseň počujete, že v zime ľuďom chýba vitamín D. Znie to ako fráza, ktorú si všetci len opakujú. Slovinskí vedci to preto zmerali: tým istým 292 ľuďom odobrali krv v januári a potom znova v septembri. V januári mali v priemere takmer o polovicu menej vitamínu D než v septembri.[1]
Pozrime sa, čo presne namerali, prečo je to u nás pravdepodobne ešte o niečo horšie a čo z toho vyplýva pre ľudí nad 50 rokov.
Prečo práve táto štúdia
Väčšina štúdií o vitamíne D a ročných obdobiach porovnáva rôznych ľudí. Jednu skupinu zmerajú v lete, inú v zime a rozdiel pripíšu slnku. Lenže ľudia sa líšia aj vekom, váhou, stravou či tým, ako často chodia von, a to všetko výsledok ovplyvňuje.
Štúdia Nutri-D z Inštitútu pre výživu v Ľubľane to urobila inak. Merala tých istých ľudí dvakrát: v januári, keď je slnka najmenej, a v septembri, keď sa leto končí. Rozdiel medzi dvoma meraniami teda nemôže vzniknúť tým, že by išlo o inú skupinu. Zúčastnilo sa 292 dospelých s priemerným vekom 38 rokov a nikto z nich neužíval doplnky s vitamínom D. Tých, ktorí ich počas štúdie začali brať, výskumníci vyradili.[1]
Čo namerali
Ešte názornejšie je to, keď sa ľudia rozdelia do skupín podľa toho, koľko vitamínu D v krvi mali:[1]
| Hladina vitamínu D | September | Január |
|---|---|---|
| Optimálna, nad 75 nmol/l | 50 % | 4,8 % |
| Dostatočná, 50 až 75 nmol/l | 44,5 % | 31,8 % |
| Nedostatočná, 30 až 50 nmol/l | 4,8 % | 42,5 % |
| Výrazný nedostatok, pod 30 nmol/l | 0,7 % | 20,9 % |
Inými slovami: v septembri mal nedostatok vitamínu D približne jeden človek z dvadsiatich. V januári takmer dvaja z troch. A optimálnu hladinu mal v januári len asi jeden človek z dvadsiatich.
Hladina vitamínu D sa meria v krvi ako 25(OH)D. Slovenské laboratóriá ju väčšinou uvádzajú práve v nmol/l, takže tieto čísla môžete priamo porovnať so svojím výsledkom.
Prečo to tak je
Vitamín D si telo vyrába v koži, keď ju zasiahne neviditeľná zložka slnečného žiarenia označovaná ako UVB. Keď je slnko nízko nad obzorom, jeho lúče idú atmosférou šikmo, prejdú v nej dlhšiu dráhu a UVB sa po ceste stratí.[2] Autori štúdie uvádzajú, že v Slovinsku je to tak od novembra do apríla. Počas týchto mesiacov si v koži vitamín D prakticky nevyrobíte, aj keď ste vonku celý deň.[1]
Slovinsko pritom leží na 45. až 46. rovnobežke. Slovensko je severnejšie, medzi 47,7. a 49,6. rovnobežkou, takže slnko je u nás v zime ešte nižšie.
Mohla by to vyrovnať strava? Len ťažko. Vitamín D je v jedle vzácny, nájdete ho najmä v tučných morských rybách a vo vaječnom žĺtku.[3] Účastníci štúdie ho zo stravy prijímali v priemere 2,9 µg denne. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pritom za dostatočný príjem pre dospelých považuje 15 µg, a to pre prípad, keď si ho človek sám nevyrobí.[1]
A čo ľudia nad 50?
Účastníci Nutri-D boli pomerne mladí. Ten istý slovinský tím však predtým zmeral vitamín D aj v reprezentatívnej vzorke celej populácie, do ktorej patrili aj ľudia vo veku 65 až 74 rokov. V zimnom polroku od novembra do apríla malo takmer 79 % z nich hladinu pod 50 nmol/l a viac ako tretina bola pod hranicou 30 nmol/l.[4]
Tento rok vyšla aj analýza viac ako 106 000 meraní zo slovinského národného laboratória za desať rokov. Najčastejšie mali nedostatok ľudia nad 70 rokov a v lete a na jeseň boli hladiny zhruba o pätinu vyššie než v zime a na jar. Autori pripomínajú, že starnúca koža si vitamín D vyrába horšie a starší ľudia bývajú menej vonku.[5]
Podobný obraz ukazujú aj české dáta od takmer 120 000 ľudí. Hladiny boli najvyššie v auguste a v septembri a začínali stúpať až v máji. Pre porovnanie: Praha má v januári v priemere 40 hodín slnka mesačne, v júli 228.[6]
Čo sa z toho nedá vyčítať
Štúdia meria hladinu vitamínu D, nie zdravie. Neodpovedá na otázku, čo presne sa stane človeku, ktorý má v januári 44 nmol/l namiesto 80.
Ani hranice nie sú dané raz navždy. Niektoré odborné spoločnosti považujú za dostatočnú hladinu 50 nmol/l, iné 75 nmol/l, a preto sa aj „optimum“ v rôznych štúdiách počíta inak.
A napokon, autori Nutri-D zistili, že hladinu výrazne ovplyvňuje aj telesná hmotnosť, odtieň pokožky a to, ako sa človek chráni pred slnkom. Preto upozorňujú, že jedno odporúčanie pre všetkých nemusí sedieť na každého.[1] Kto chce mať istotu, najlepšie urobí, keď si hladinu dá zmerať.
Čo s tým v praxi
- Začnite na jeseň, nie v marci. Hladina klesá postupne od konca leta a najnižšia býva koncom zimy. Kto začne až vo februári, dobieha to, čo už stratil.
- Počítajte s celým zimným polrokom. Od novembra do apríla je to približne šesť mesiacov, teda zhruba 180 dní.
- Berte ho k jedlu, v ktorom je trochu tuku. Vitamín D sa v tuku rozpúšťa a s ním sa aj lepšie vstrebáva.[3]
- Nesčítavajte doplnky. EFSA stanovila pre dospelých horný bezpečný limit 100 µg, teda 4 000 IU denne, zo všetkých zdrojov dokopy.[7] Vitamín D býva skrytý aj v multivitamínoch a rybích olejoch.
- Ak si nie ste istí, dajte si zmerať hladinu. Test 25(OH)D vám urobí váš lekár.
Vitamín D od Vivelum na zimu
Náš Vitamín D3 + K2 + K1 je postavený presne na toto obdobie. Jedna kapsula denne obsahuje 100 µg vitamínu D3, čo je 4 000 IU, a k tomu 700 µg vitamínu K1 a 24 µg vitamínu K2 vo forme MK-7. Vitamín D prispieva k normálnej funkcii imunitného systému, k udržaniu normálnej funkcie svalov a k udržaniu normálneho stavu kostí. Vitamín K prispieva k udržaniu normálneho stavu kostí.[8]
Jedno balenie
60 kapsúl · na dva mesiace
Na vyskúšanie alebo na doplnenie zásoby.
Kúpiť jedno balenie
Balíček 2+1 zadarmo
3 × 60 kapsúl · na 180 dní, od novembra do apríla
Ušetríte 17,90 € a doprava je zadarmo.
Kúpiť balíček 2+1Akcia 2+1 platí aj na ďalšie produkty. Pozrite si celú ponuku 2+1
Predtým, než ho začnete brať
Tri veci, ktoré je dobré vedieť
Jedna kapsula denne a nie viac. Obsahuje 4 000 IU, teda presne horný limit EFSA.[7] Preto ju nekombinujte s ďalším doplnkom, v ktorom je vitamín D.
Lieky na riedenie krvi. Ak užívate warfarín alebo podobné lieky, poraďte sa pred užívaním s lekárom. Vitamín K zasahuje do zrážania krvi.[9]
Pre koho nie je. Produkt nie je určený pre deti, tehotné ani dojčiace ženy.
Tento článok slúži na vzdelávanie a nenahrádza odbornú lekársku radu. Doplnky stravy nenahrádzajú pestrú a vyváženú stravu a zdravý životný štýl.
Zdroje
- Hribar, M., Pravst, I., Pogačnik, T., Žmitek, K. (2023): Results of longitudinal Nutri-D study: factors influencing winter and summer vitamin D status in a Caucasian population. Frontiers in Nutrition 10:1253341. doi:10.3389/fnut.2023.1253341
- Wacker, M., Holick, M. F. (2013): Sunlight and Vitamin D, a global perspective for health. Dermato-Endocrinology 5(1):51 až 108.
- NIH Office of Dietary Supplements: Vitamin D, Fact Sheet for Health Professionals.
- Hribar, M. a kol. (2020): Nutrihealth Study: Seasonal Variation in Vitamin D Status Among the Slovenian Adult and Elderly Population. Nutrients 12(6):1838. doi:10.3390/nu12061838
- Osredkar, J. a kol. (2026): Ten-Year Trends in Serum 25-Hydroxyvitamin D in Slovenia (2014–2023): Laboratory-Based Data from Tested Individuals and COVID-19-Period Changes. Nutrients 18(7):1168. doi:10.3390/nu18071168
- Holmannová, D. a kol. (2025): High prevalence of low vitamin D status in the Czech Republic: a retrospective study of 119,925 participants. European Journal of Clinical Nutrition 79(7):641 až 652. doi:10.1038/s41430-025-01587-0
- EFSA NDA Panel (2023): Scientific opinion on the tolerable upper intake level for vitamin D. EFSA Journal 21(8):8145.
- Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012, zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách (vitamín D, vitamín K).
- NIH Office of Dietary Supplements: Vitamin K, Fact Sheet for Health Professionals.